Hlavne nič nemusieť

Nerobím rada veci, ktoré sa odo mňa automaticky očakávajú. Nerada sa napríklad celý deň smejem na Silvestra, nerobím si z nikoho žarty na prvého apríla, narodeniny vždy zatajím a na Veľkú noc vždy odcestujem niekam, kde ma nenájdu. Keby som nemala deti, asi by som nakoniec zrušila aj Vianoce, ale vďaka nim som pochopila, prečo sa považujú za najkrajšie sviatky roka.

Snáď zase prekvapíme

Je totiž priam čarovné sledovať tie malé stvorenia, ako sa celou bytosťou pripravujú na príchod Ježiška. Najskôr hádam celý polrok premýšľajú, čo by si mali želať a potom to spíšu do takého dlhého zoznamu, že keby ho mal Ježiško naozaj čítať, do Vianoc by to určite nestihol. A v samotný večer nikdy nemôžu dojesť celú slávnostnú večeru, pretože ich zbytočne zdržuje od zlatého klinca programu a tým je  rozbaľovanie darčekov. Do jedla ich nenútim, viem, že by ani pri najlepšej vôli nevedeli, čo si dávajú do úst. Ale pestujeme rôzne adventné tradície a za jednu z nich už považujeme aj posielanie prianí. Zatiaľ sme ešte nepremysleli novoročenky 2016 http://www.kyoprint.sk/novorocenky/, ale s jesenným pľačkanicami a krátkymi zimnými večermi to určite príde. Už sa teším na tie nevšedné nápady.